Založiť webovú stránku alebo eShop
 

Lesná železnica Ľubochňa - Močidlo

Motorové lokomotívy na LŽLM

            Nasadenie prvých motorových lokomotív na Ľubochniansku lesnú železnicu sa datuje asi do roku 1928. V tomto roku bola dovezená prvá z nich - benzín-elektrická lokomotíva systému GEBUS s hmotnosťou 4,2t a výkonom 15kW. Bola používaná na bočných tratiach, kde dovtedy fungovala animálna trakcia. Tieto totiž neboli elektrifikované. Odbočky sa nachádzali v dolinke Čierňavy, Rakytov a tiež predĺženie hlavnej trate na koniec doliny nebolo elektrifikované. Nie je známy rok výstavby ani jednej z bočných tratí, známe je, že odbočka do Čierňav (najdlhšia - celková dĺžka 4km) bola rekonštruovaná v roku 1931-32, odbočka do Rakytova a trať na koniec doliny boli sčasti postavené už v roku 1923, neskôr, pred rokom 1934, bola odbočka v Rakytove predĺžená skoro o 2km a tiež bolo upravené spojenie s havnou traťou. Spočiatku sa bočná trať odpájala priamo z hlavnej, potom tu bola vybudovaná elektrifikovaná manipulačná výhybňa a trať do Rakytova sa odpájala z nej.
 
 
Odbočka do Nižných Čierňav na mape z roku 1923 - odbočovala priamo z hlavnej trate, niekoľko metrov za výhybkou bola malá manipulačná výhybňa, ktorá po privezení motorových lokomotív slúžila ako depo pre ne. Neboli totiž vhodné na jazdu po hlavnej trati pre svoju malú rýchlosť, zostávali teda pri najbližšej odbočke - čierňavskej - aby nebuseli každý deň jazdiť 11 kilometrov do hlavného depa.
 
 
Celková dĺžka odbočky do Nižných Čierňav bola 4km
a pôvodné maximálne stúpanie 120 promile,
neskôr bolo upravené na 100. 
Sklonovník označujúci toto stúpanie sa zachoval
dodnes a stojí pri trati Záhradnej železnice Bobovec.
(na obrázku: začiatok odbočky je hore)
 
 
V roku 1923 bola bočná trať do dolinky Rakytov dlhá približne 600-750m. Odbočovala priamo z hlavnej trate doprava. Do roku 1934 bola predĺžená o 1,5km na celkovú dĺžku 2,27km. Prebudované tiež bolo spojenie s hlavnou traťou: bola postavená elektrifikovaná manipulačná výhybňa a z nej odbočovala neelektrická trať do Rakytova (obrázok nižšie). Na spodnom obrázku je výrez z mapy z roku 1934 na ktorom je zachytená celá odbočka do Rakytova.
 
 
 
 
 
Koniec hlavnej trate (označuje ho biela čiara) a jej neelektrifikované
pokračovanie. Celková dĺžka tejto trate bola v roku 1934 2,98km,
v roku 1932 však ešte bola na mape zakreslená o približne 0,2km
kratšia. (na obrázku: hore je elektrická trať, 
smerom dolu za čiarou pokračuje motorová)
 
            Na všetkých týchto tratiach fungovala spočiatku len animálna trakcia, čo znamená, že prázdne vozne boli hore ťahané koňmi, dolu išli samospádom obsluhované brzdármi. Od roku 1928 sa na nich začali používať malá motorová lokomotíva, popísaná vyššie. Okrem nej bolo postupne prevádzkovaných údajne ešte päť ďalších.  
         
 
Gebus F850 - "veľký gébus"  - dovezený v roku 1928 (zdroj: archív EL)
 
Gébus G40, pravdepodobne dovezený ako druhý. (zroj: archív EL)
 
         V 50-tych rokoch boli na železnicu postupne dodané až tri lokomotívy BN 30 (typ MD 2Š). Prvá z nich (výr. č. 12279) prišla v roku 1950, po nej prišli ako použité ešte 12485 a 12489 vyrobené v roku 1951, no kedy prišli do Ľubochne, nie je známe. V evidencii sa nachádzajú v roku 1965. V roku 1957 bola údajne dovezená lokomotíva BNE 50.
 
BN 30
         Lokomotíva BN 30, v Ľubochni nazývaná "Malý gébus", bola výrobkom firmy Stavoloko Vysočany. Mala naftový dvojvalcový motor Škoda s mechanickým prenosom výkonu a maximálnymi otáčkami 1500 za minútu. Výkon rušňa bol 22kW a ťažná sila 10,2kN. Mal tri jazdné stupne: na prvom dosahoval rýchlosť 6km/h, na druhom 12km/h a na treťom maximálne 18km/h. Brzda bola ručná páková. Celková hmotnosť lokomotívy bola 5,6t. V tejto váhe boli zahrnuté aj závažia na ráme podvozku, ktoré slúžili na zvýšenie hmotnosti a teda aj adhézie lokomotívy. Hnacie kolesá mali priemer 450mm, dĺžka so spriahadlami 2930mm, šírka 1250mm a výška nad temenom koľajnice 2050mm. Lokomotíva BN30 bol rozšírený typ vyrábaný v pred druhou svetovou vojnou firmou Stavoloko Vysočany. Vyrábal sa hlavne pre poľné, priemyselné alebo stavebné železnice, a na niekoľko rôznych úzkych rozchodov. Pre rozchody 500-600mm mala lokomotíva šírku 1100mm, pre rozchody 600-760mm bola jej celková šírka 1250mm. Ostatné veľkosti aj parametre boli na všetky rozchody rovnaké.
       
Rába M042
        Ďalší zástupcovia motorovej trakcie došli do Ľubochne až v roku 1961. Jednalo sa o dve dieselhydraulické lokomotívy Rába M 042, typ Mk-48. Štátne lesy kúpili 10 kusov týchto lokomotív, a rozdelili ich medzi zostávajúce lesné železnice: jedna pre Vígľašskú, dve pre Kysucko - oravskú, tri pre Hroneckú, a po dve dostali aj Považská a Ľubochnianska. V Ľubochni sa pravdepodobne nachádzal stroj s číslom 028 a určite stroj č. 029. Tieto sa ale dosť výrazne podpísali pod zhoršenie už aj tak zlého stavu železničného zvršku. Trať totiž nebola stavaná pre lokomotívy ťažké 17,6t, a keďže sa do opráv trate v poslednom období veľa neinvestovalo, ťažké stroje len ešte viac ničili zvršok, ktorý súrne potreboval generálnu rekonštrukciu. Výkon lokomotívy bol 135 konských síl, čo je približne 88kW. Bola poháňaná šesťvalcovým motorom 6JS 13,5/17 s maximálnymi otáčkami 1500 za minútu. Výkon motora bol cez hydrodynamickú prevodovku prenášaný na nápravy, ktoré boli usporiadané do dvoch dvojosových otočných podvozkov (Bo-Bo). Rázvor hnacích podvozkov bol 1700mm a vzdialenosť otočných čapov 4000mm. Celková dĺžka so spriahadlami bola 7500mm. 
           
 
Lokomotíva Rába M042 (zroj:archív EL)
 

Motorové lokomotívy prevádzkované v Ľubochni

Lokomotíva Rok dodania Výkon Hmotnosť
Gebus F850 1928 15kW 4,2t
Gebus G40 1944 26kW  
BN 30 1950 22kW 5,6t
BN 30 50-te roky 22kW 5,6t
BN 30 50-te roky 22kW 5,6t
BNE 50 1957 32kW  
Rába M042 1961 101,25kW 17,6t
Rába M042 1961 101,25kw 17,6t
 

Model BNE 50

           
dĺžka: cca 23cm
šírka: cca 7cm
rozchod: 3,8cm
TOPlist