Založiť webovú stránku alebo eShop
 

Lesná železnica Ľubochňa - Močidlo

Drevosklad/prekladisko dreva na vlaky ČSD

        Prekladisko sa nachádzalo niekoľko sto metrov za mostom cez Váh, alebo, ináč povedané, na začiatku železnice. Úzkorozchodná trať sa tu rozvetvovala a prepletala z normálnerozchodnými traťami. Najlepšie bude, ak tu na opis drevoskladu použijem citáciu z Technického popisu z roku 1934. Ten hovorí o "Vlečke pri Č.S.D.":
        "Odbočuje od štátnej dráhy KBD v km 204,587 a vedie medzi rampy L.L.D. na drevosklade pri stanici KBD. Celková dĺžka vlačky je 183m. Výkoľajka je od hrotnice výhybky vzdialená 48m. Od hrotnice výhybky 99m vedie na pozemku dráhy, odtiaľ až do konca v dĺžke 84m po pozemku vlastnom (pozemku Štátnych lesov). Majetkové pomery pozemkové sú patrné z náčrtku vlečkovej smluvy. Odbočenie od K.B.D. je prevedené výhybkou Vlečka končí dreveným nárazníkom.
        Vlečka slúži k nakladaniu dreva užitkovéhoi palivového na vozy Č.S.D., dovážaného lesnou dráhou L.L.D. z Doliny. Obsluhu vlečky obstaráva stanica Lubochna dráhy K.B.D. za smluvný poplatok. Rozchod vlečky je normálny 1435mm.
        Teleso dráhy vedie v teréne medzi rampami, z ktorých ľavá (stará) je 0,90m a pravá (nová) 1,30m vysoká.Celková šírka telesa medzi rampami je 3,30m Obe rampy sú 83m dlhé. Rampa ľavá (stará) je 1,90m široká. Koľajnice sú dvojakého typu: 1. (VII) 8,70m dlhé, 34,5kg/m; 2. (VIII) 12m dlhé, 34,5 kg/m. Šírka koruny 3,30m. Šírka štrkového lôžka 2,95m. Pražce 2,55m dlhé o hrúbke 24/16 cm. V jarmu pri koľajnici typu VII je 12 pražcov, v jarmu pri koľajnici VIII je 16 pražcov. Pražce pripevnené ku koľajniciam troma šróbami. Styky sú stričné.
         Vlečka je v dobrom stave, len drevené trámce na okrajoch rámp vyžiadajú vymenenia."
 
Ako sa v popise spomína, v roku 1934 tu existovali  dve rampy - strará a nová. Dátum výstavby tej novej je neznámy, stará bola postavená hneď na začiatku prevádzky, čo vidieť aj na pláne drevoskladu. Okrem nakladacích rámp tu však bolo ešte množstvo manipulačných koľají, ktoré slúžili na nie na prekladanie dreva, ale len vykladanie z vozňov LŽLM.
         Na prekladanie slúžil drevený mostový žeriav (pravdepodobne bol postavený až neskôr), "rozkročený" nad úzkorozchodnou aj normálnerozchodnou traťou. Ten pracoval až do roku 1968, kedy násladkom preťaženia praskla časť jeho konštrukcie, a v časoch áut, vybavených hydraulickou rukou, bolo zbytočné ho opravovať.
 
Plán drevoskladu v Ľubochni z rokov výstavby alebo začiatku prevádzky lesnej železnice.
Zdroj: Archív Múzejno-dokumentačného centra ŽSR v Bratislave
 
Plán drevoskladu z archívu Ing. E. Lovása:
 
A niekoľko fotografií (z archívu Ing. E. Lovása):
 Ľubochniansky drevosklad - v pozadí dobre vidieť mostový žeriav.
 
Elektrická lokomotíva Ganz na drevosklade, vedľa žeriavu - v časoch nahrádzania železničnej dopravy automobilovou.
 
Prekladanie dreva mostovým žeriavom

Depo Ľubochnianskej lesnej železnice

         Areál depa lesnej železnice sa nachádzal v lokalite Za skalkami, neďaleko vodnej elektrárne. V depe bolo v roku 1934 okolo 1500metrov tratí - hlavná trať a jedenásť manipulačných koľají. Koľaje depa boli prepojené s koľajiskom píly, ktorá takisto od roku 1904 pracovala v týchto miestach. Výstavba budov tu prebiehala od roku 1903 minimálne do roku 1934, keď sa stavala výhrevňa pre parné lokomotívy. Okrem nej tu bola postavená strojná dielňa, remíza pre elektrické lokomotívy a niekoľko iných budov, ktoré dnes môžeme nájsť len na starých fotografiách alebo plánoch depa vo veľkej mierke.
          Po zrušení železnice ostal areál depa vo vlastníctve Štátnych lesov, ktoré si tu zriadili údržbárske dielne, garáže a sklady. Väčšina pôvodných budov bola zbúraná - píla vyhorela už počas druhej svetovej vojny - a dodnes sa zachovali len tri originálne stavby: strojná dielňa, remíza a výhrevňa. Všetky tri prešli po zrušení železnice čiastočnou rekonštrukciou (asi okrem remízy). Boli z nich vytrhané koľaje a montážne jamy boli zahladené. Strojná dielňa dnes zvnútra vyzerá, akoby sa využívala ako stolárska dielňa, výhrevňa pravdepodobne ako garáž a remíza podobne. V remíze však nebola spravená nová podlaha, takže sa tam aj dnes dajú rozoznať okraje montážnej jamy, zahádzanej odpadom. Sú v nej zaparkované staré kompresory. V súčasnosti sú všetky tri spomínané budovy vo veľmi zlom stave, najlepšie je na tom asi výhrevňa. 
            Pozemok, na ktorom stoja, stále patrí Lesom, no prakticky sa už viac rokov nevyužíva. Čoskoro by mal byť odkúpený obcou, ktorá tu plánuje bytovú výstavbu. Všetky stavby, či už tie novšie alebo staršie, budú pravdepodobne zrovnané so zemou. Osobne si myslím, že je škoda hlavne tých, ktoré pamätajú ešte železnicu, a malo by sa niečo spraviť na ich záchranu. Sú to totiž vzácne pozostatky unikátnej lesnej železnice, z ktorej  sa zachovalo naozaj pramálo, a aj to čo sa zachovalo, pomaly chátra a blíži sa k zániku. Okrem toho, napríklad strojná dielňa reprezentuje veľmi zaujímavú (a tiež peknú) architektúru, ktorá dokumentuje tzv. hrazdený štýl - sloh typický napr. pre Ľubochňu alebo Tatranskú Lomnicu v období práve na začiatku 20. storočia. Bola by teda škoda zbaviť sa takýchto výnimočných pamiatok.
            Vzhľadom na budúce pravdepodobné odstránenie som sa podujal trochu podrobnejšie pozrieť na dotyčné stavby a tento môj "pohľad" by som chcel sprostredkovať aj ostatným záujemcom o túto lesnú železnicu.
 
Ponúkam najprv niekoľko historických fotografií zachytávajúcich areál depa, budovy a stroje v ňom. Niektoré z nich sú už vystavené v iných sekciách tejto stránky, no pre kompletnosť informácií ich dám aj sem.
 
 
ľubochnianska píla - postavená 1904,
zničená v roku 1944
 
     
1. výrez mapy zachytávajúci úsek     2. zvýraznený areál depa                  3. zvýraznené budovy píly -
trate s depom                                                                                                       tie ktoré sú na fotografií hore
 
Výrez je z mapy celej Ľubochnianskej doliny z roku 1934 v mierke 1:20 000, takže trate v depe nemohli byť zakreslené veľmi podrobne. Podstatné sú však dve zvýraznené budovy - budovy píly pracujúcej do roku 1944. Budovy depa, ktoré v tej dobe (1934) už museli existovať, na mape nie sú, a nie je na nej tiež väčšina manipulacných koľají.
 
 Osobné vagóny odstavené pred výhrevňou pre parné lokomotívy.
 
 Parná lokomotíva Silva stojaca vedľa remízy, v pozadí výhrevňa.
 
 Zamestnanci lesnej železnice pred parnou lokomotívou Anča, v pozadí pravdepodobne remíza.
 
 Elektrická lokomotíva AEG pred strojnou dielňou - na tejto fotografii je veľmi dobre viditeľná spomínaná typická architektúra.
 
 Oplenové vozne odstavené vedľa strojnej dielne.
 
 Povodeň v depe - na snímke remíza spolu s elektrickou lokomotívou Ganz (vpravo)
 
 Strojná dielňa a pohľad na približne polovicu depa. Na fotografii je dobre vidieť manipulačnú výhybňu s priečnym spojením.
 
Nasledujúce nákresy zachovalých budov s rozmermi nie sú celkom presné, niektoré ťažko dostupné rozmery (kde sa nedalo dosiahnuť bez rebríka alebo ináč...) sú len odhadnuté, vačšina by ale mala byť presná (s odchýlkou max. 0,15m pri tých väčších)
 
Nákres s rozmermi bočnej steny strojnej dielne
 
   
Predná stena s bránou pre lokomotívy a zadná stena
 
 
Bočné stena murovanej výhrevne (prvé okno zľava bolo neskôr - nevie sa kedy - zamurované)
 
 
   
Predná a zadná stena murovanej výhrevne
 
 
Bočné steny drevenej výhrevne
 
 
 
Predná stena drevenej výhrevne, zadná stena vyzerala rovnako, len nemala dvere
 
             

Súčasný stav areálu depa

              Okolo roku 2000 boli ľubochnianske dielne zrušené, zariadenie bolo presunuté do Ružomberka. Nejaký čas sa využívali ešte ako sklady, sklady palív pre nákladné autá či traktory, postupne však strácali všetky funkcie a nakoniec z nich zostal prakticky nevyužitý areál. Ostalo v ňom niekoľko budov postavených po zrušení železnice, no zachovalo sa aj pár z bývalého depa. Prvá, ktorú si všimneme, je oranžová tehlová budova stavaná tzv. hrazdeným štýlom, typickým pre Ľubochňu či Tatranskú Lomnicu začiatkom minulého storočia. Za čias železnice slúžila ako strojná dielňa, bola rozdelená na dva časti, pričom do jednej bola zavedená aj trať. Dnes je, ako napokon všetky ostatné, v dezolátnom stave. Na niektorých miestach sa rozpadáva murivo, nájde sa aj zlomený 35cm hrubý drevený preklad držiaci konštrukciu strechy. Druhá stavba súvisiaca zo železnicou je viditeľná od strojnej dielne, jedná sa o remízu pre elektrické lokomotívy. Je to drevená budova, obitá latkami, na betónovom základe. Interiér pravdepodobne od čias železnice neprešiel nejakými zásadnými zmenami (v strojnej dielni je „nová“ betónová podlaha). Po dôkladnejšej prehliadke podlahy zistíme, že sa tu stále dajú nájsť okraje bývalej montážnej jamy, dnes už zasypanej odpadom. Do tejto budovy viedli dve koľaje, ani jedna z nich už ale neexistuje. Vnútri sú odstavené staré a pravdepodobne nefunkčné kompresory a zvyšky rôznych iných strojov, je však zjavné že budova sa už dlhší čas nevyužívala a teda ani neopravovala. Drevené steny sú prehnité, zvnútra sa rozpadávajú. Zvonka sú obe spomínané budovy v lete obrastené kríkmi a burinou nezriedka presahujúcou 1,5m... Posledná stavba zachovaná z depa bola postavená pravdepodobne až v roku 1934, a ide o výhrevňu parnej lokomotívy. Zo všetkých spomínaných je asi najzachovalejšia, okrem niekoľkých vybitých tabuliek z okien a ošarpanej omietky. Zrejme sa aj najdlhšie využívala, čo zistíme z prehliadky interiéru. Po koľajach nie je na novej betónovej podlahy ani stopy, pomerne zachovalá omietka tiež prezrádza údržbu spred pár rokov. Po zrušení železnice zrejme slúžila ako dielňa, dnes sa ale v nej dá nájsť iba odpad. Keď sa v čase rušenia depa odvážali do Technického múze v Brne elektrický vozeň M24.003 a osobný C/u 301, údajne bola vo výhrevni nájdená drevená debna s technickými výkresmi lokomotív Ľubochnianskej lesnej železnice. Kde však skončili, nie je známe. Pri pozornej prehliadke areálu bývalého depa sa dá všimnúť aj niekoľko iných drobností – kde-tu sa nájde podval, zapustený v zemi, na niektorých miestach možno celkom presne zistiť, kade išla trať, a v neposlednom rade je zaujímavé aj samotné oplotenie areálu, v niektorých častiach zložené z koľají.
 
 
Fotografie budov zachovaných z depa:
 
Strojná (kováčska) dielňa:
     
 
Murovaná výhrevňa pre jednu parnú lokomotívu:
   
 
Drevená výhrevňa pre dve parné lokomotívy:
 
 
Fotografie budov postavených po zrušení železnice, fotodokumentácia súčasného stavu areálu bývalého depa:
     
 
     

 

TOPlist